Mesačná balada

Svit mesiaca čo sprevádza ťa tieňom starých múrov
A jeho svetlo opiera sa o lístie starých stromov
Keď pri šume lístia prizerám sa na tie nádhery tmy
A hradby kryje hustý závoj vznášajúcej sa hmly

Kráčam lesom vnímam tóny mesiac spieva baladu
Len on pozná tento príbeh a neprezradí ho nikomu

Naozaj som v lese sám? Naozaj si v lese sám?

Ten zvláštny pocit rastie tmou
A čarovný svet cez bránu prenikol
Zabudnuté bytosti oživené povesti
Skrývajú sa v tieňoch stromov

Mesačná balada odbila mesačná balada ožila

Ako skončí tento príbeh?
Napísal ho niekto?
Už viem že nie som v lese sám, už vieš že nie si v lese sám

Cítim ich okolo počujem hlas

V diaľke je postava nehybne prizerá vznáša sa hmlou
Už číta odstavec posledný odstavec ten príbeh je predsa môj
Ja nie som skutočný v knihe som väznený roky sa túlam tmou
Ty nesmieš zabudnúť k tebe som spútaný s túžbou sa dostať von

Balada končí stíchol jej hlas
Mením sa v popol čítaj ma zas

Zavri oči pretoč stránky
Príď do tmy ja čakám ťa tu

Už nie si v lese sám
Už nebudeš v lese sám