Syntax

Kráčame tou cestou a nevedie to nikam,
a keď im nechám prednosť ja aj tak budem pykať,
životom len plýtvam, neber ma ako príklad,
viac menej je to vyzva, skladám to ako syntax.
Kráčame tou cestou a nevedie to nikam,
a keď im nechám prednosť ja aj tak budem pykať,
životom len plýtvam, neber ma ako príklad,
viac menej je to vyzva, skladám to ako syntax.

Povedz - prečo mám byť taký ako chceš, ako chceš,
Ja som neni odkázaný na problém - no problem,
Iba robím čo ma baví a proste - chas mro pel,
Narobím tu bordel ako daňové - zatvorte!

Tak prosím počuvaj,
Život neni fakt vážny,
Levely posuvam,
Nie som otrokom hlavy (dávno nie),
Ja bol som v pohnutkach,
Či má to význam spraviť,
Všetko ukáže čas,
Možno to všetko spálim.

V živote prídu skušky a netreba sa báť,
Treba mať hlavu hore - pamätaj kamarát,
Po burke výjde slnko a neprestaň sa smiať,
Zlomila si mi srdce, rany zahojí čas.

Kráčame tou cestou a nevedie to nikam,
a keď im nechám prednosť ja aj tak budem pykať,
životom len plýtvam, neber ma ako príklad,
viac menej je to vyzva, skladám to ako syntax.
Kráčame tou cestou a nevedie to nikam,
a keď im nechám prednosť ja aj tak budem pykať,
životom len plýtvam, neber ma ako príklad,
viac menej je to vyzva, skladám to ako syntax.

Boli časy, kedy mali ma za blázna. Boli časy, kedy strieľali do prázdna. Boli časy, kedy mali vlasy, dlhé šaty, veľké platy, žiadne strachy, ale ver, že život splatí všetko naraz. Zrazu nedá sa v tej vode plávať, nevieš ako ďalej a ruti sa, všetko padá. Hlavu hore jedna rada, niekde v diaľke svieti radar, tak choď za ním, len ho hľadaj. Všetko zlé raz bude okej.

c vďaka politici,
držíte nás jak krysy,
aj nás tak, chcete pichať,
všade ide len o biznis,
c keď sa my nedáme,
diablu sa zapredáte,
veď dáme to povinne,
nenávisť raz pominie.

No ľudia pamätajuuu,
na všetky tie prešľapy.
V zbroji tam nakráčaju,
potom budete platiť.

Za tie ujebané práce,
za to, že nám chýba v kase,
za to, že ten dlh rastie.
Škoda, že nerastie diaľnica, ktorá mala byť roky hotová.
Škoda, že nemáme nové byty, ako vravel pán Kollár.
V nemocnici padne strop, vyhodíme radšej milióny, nech sa idu očkovať, dobre vám jebe zdraví ľudia do rady sa testovať, do temena šrobovák.
Nechcem si predstaviť, čo bude nasledovať...
Pow, pow, pow, pow. (Naozaj si nechcem predstaviť, čo bude nasledovať.)

Kráčame tou cestou a nevedie to nikam,
a keď im nechám prednosť ja aj tak budem pykať,
životom len plýtvam, neber ma ako príklad,
viac menej je to vyzva, skladám to ako syntax.
Kráčame tou cestou a cesta je tým cieľom,
Jedno aký maš dresscode, aj tak dosiahneš niečo, na čo raz budeš hrdý - nedaj sa nikým brzdiť, všetko to budu buzny, čo ťa chcu vidieť truchliť.